Zváranie sa týka spájania alebo spájania kusov pomocou tepla a/alebo kompresie tak, že kusy tvoria kontinuum.Zdrojom tepla pri zváraní je zvyčajne oblúkový plameň produkovaný elektrinou zváracieho zdroja.Oblúkové zváranie sa nazýva oblúkové zváranie.
K taveniu kusov môže dôjsť výlučne na základe tepla produkovaného oblúkom tak, že sa zvarené kusy spolu roztavia.Túto metódu možno použiť napríklad pri zváraní TIG.
Zvyčajne sa však prídavný kov nataví do zvaru alebo zvarí, a to buď pomocou podávača drôtu cez zváraciu pištoľ (zváranie MIG/MAG), alebo pomocou zváracej elektródy s ručným podávaním.V tomto scenári musí mať prídavný kov približne rovnakú teplotu topenia ako zváraný materiál.
Pred začiatkom zvárania sa okraje zvarových kusov vytvarujú do vhodnej zváracej drážky, napríklad V drážky.Ako zváranie postupuje, oblúk spája okraje drážky a výplne a vytvára roztavený zvarový kúpeľ
Aby bol zvar odolný, musí byť roztavený zvarový kúpeľ chránený pred okysličením a účinkami okolitého vzduchu, napríklad ochrannými plynmi alebo troskou.Ochranný plyn sa privádza do roztaveného zvarového kúpeľa so zváracím horákom.Zváracia elektróda je tiež pokrytá materiálom, ktorý vytvára ochranný plyn a trosku nad roztaveným zvarovým kúpeľom.
Najčastejšie zvárané materiály sú kovy, ako je hliník, mäkká oceľ a nehrdzavejúca oceľ.Plasty je tiež možné zvárať.Pri zváraní plastov je zdrojom tepla horúci vzduch alebo elektrický odpor.
ZVÁRACÍ OBlúK
Zvárací oblúk potrebný pri zváraní je výboj elektriny medzi zváracou elektródou a zvarovým kusom.Oblúk sa generuje, keď sa medzi kusmi vytvorí dostatočne veľký napäťový impulz.Pri zváraní TIG sa to dá dosiahnuť zapálením spúšte alebo úderom zváracej elektródy do zváraného materiálu (zapálenie úderom).
Napätie sa teda vybije ako blesk a umožní elektrine prúdiť vzduchovou medzerou, čím sa vytvorí oblúk s teplotou niekoľko tisíc stupňov Celzia, maximálne až 10 000 ⁰C stupňov (18 000 stupňov Fahrenheita).Cez zváraciu elektródu sa vytvára trvalý prúd zo zváracieho zdroja do obrobku, a preto musí byť obrobok pred začatím zvárania uzemnený uzemňovacím káblom vo zváracom stroji.
Pri zváraní MIG/MAG vzniká oblúk, keď sa prídavný materiál dotkne povrchu obrobku a vznikne skrat.Potom účinný skratový prúd roztaví koniec prídavného drôtu a vytvorí sa zvárací oblúk.Pre hladký a odolný zvar by mal byť zvárací oblúk stabilný.Preto je pri zváraní MIG/MAG dôležité, aby sa použilo zváracie napätie a rýchlosť posuvu drôtu vhodná pre zvarové materiály a ich hrúbky.
Technika práce zvárača navyše ovplyvňuje plynulosť oblúka a následne kvalitu zvaru.Pre úspešné zváranie je dôležitá vzdialenosť zváracej elektródy od drážky a ustálená rýchlosť zváracieho horáka.Posúdenie správneho napätia a rýchlosti podávania drôtu je dôležitou súčasťou kompetencie zvárača.
Moderné zváracie stroje však disponujú niekoľkými funkciami, ktoré uľahčujú prácu zváračovi, ako je napríklad ukladanie predtým použitých nastavení zvárania alebo používanie prednastavených synergických kriviek, ktoré uľahčujú nastavenie parametrov zvárania pre danú úlohu.
OCHRANNÝ PLYN PRI ZVÁRANÍ
Ochranný plyn často hrá dôležitú úlohu v produktivite a kvalite zvárania.Ako už názov napovedá, ochranný plyn chráni tuhnúci roztavený zvar pred okysličením, ako aj nečistotami a vlhkosťou vo vzduchu, čo môže oslabiť odolnosť zvaru voči korózii, vytvárať pórovité výsledky a oslabiť trvanlivosť zvaru zmenou geometrické vlastnosti spoja.Ochranný plyn zároveň ochladzuje zváraciu pištoľ.Najbežnejšie zložky ochranného plynu sú argón, hélium, oxid uhličitý a kyslík.
Ochranný plyn môže byť inertný alebo aktívny.Inertný plyn nereaguje s roztaveným zvarom vôbec, zatiaľ čo aktívny plyn sa podieľa na procese zvárania stabilizáciou oblúka a zabezpečením hladkého prechodu materiálu na zvar.Inertný plyn sa používa pri zváraní MIG (oblúkové zváranie inertným plynom), zatiaľ čo aktívny plyn sa používa pri zváraní MAG (aktívne zváranie plynom s kovovým oblúkom).
Príkladom inertného plynu je argón, ktorý nereaguje s roztaveným zvarom.Je to najčastejšie používaný ochranný plyn pri zváraní TIG.Oxid uhličitý a kyslík však reagujú s roztaveným zvarom rovnako ako zmes oxidu uhličitého a argónu.
Hélium (He) je tiež inertný ochranný plyn.Hélium a zmesi hélia a argónu sa používajú pri zváraní TIG a MIG.Hélium poskytuje lepšiu bočnú penetráciu a vyššiu rýchlosť zvárania v porovnaní s argónom.
Oxid uhličitý (CO2) a kyslík (O2) sú aktívne plyny používané ako takzvaná okysličujúca zložka na stabilizáciu oblúka a na zabezpečenie hladkého prenosu materiálu pri zváraní MAG.Podiel týchto zložiek plynu v ochrannom plyne je určený typom ocele.
NORMY A ŠTANDARDY V ZVÁRANÍ
Na zváracie procesy a štruktúru a vlastnosti zváracích strojov a spotrebného materiálu sa vzťahuje niekoľko medzinárodných noriem a noriem.Obsahujú definície, pokyny a obmedzenia pre postupy a konštrukcie strojov na zvýšenie bezpečnosti procesov a strojov a na zabezpečenie kvality produktov.
Napríklad všeobecná norma pre oblúkové zváracie stroje je IEC 60974-1, zatiaľ čo technické podmienky dodania a formy výrobkov, rozmery, tolerancie a štítky sú obsiahnuté v norme SFS-EN 759.
BEZPEČNOSŤ PRI ZVÁRANÍ
Existuje niekoľko rizikových faktorov spojených so zváraním.Oblúk vyžaruje extrémne jasné svetlo a ultrafialové žiarenie, ktoré môže poškodiť zrak.Rozstreknutie roztaveného kovu a iskry môžu popáliť pokožku a spôsobiť nebezpečenstvo požiaru a výpary vznikajúce pri zváraní môžu byť pri vdýchnutí nebezpečné.
Týmto nebezpečenstvám sa však možno vyhnúť prípravou na ne a používaním vhodného ochranného vybavenia.
Ochranu pred nebezpečenstvom požiaru je možné dosiahnuť vopred skontrolovaním prostredia miesta zvárania a odstránením horľavých materiálov z blízkosti miesta zvárania.Okrem toho musia byť ľahko dostupné hasiace prostriedky.Cudzincom je zakázané vstúpiť do nebezpečnej zóny.
Oči, uši a pokožka musia byť chránené vhodnými ochrannými prostriedkami.Zváračská maska so zatemnenou clonou chráni oči, vlasy a uši.Kožené zváračské rukavice a pevná, nehorľavá zváračská súprava chránia ruky a telo pred iskrami a teplom.
Výparom zo zvárania sa možno vyhnúť dostatočným vetraním na pracovisku.
METÓDY ZVÁRANIA
Metódy zvárania možno klasifikovať podľa metódy použitej pri vytváraní zváracieho tepla a spôsobu, akým sa prídavný materiál privádza do zvaru.Použitá metóda zvárania sa volí na základe materiálov, ktoré sa majú zvárať a hrúbky materiálu, požadovanej efektivity výroby a požadovanej vizuálnej kvality zvaru.
Najčastejšie používané metódy zvárania sú zváranie MIG/MAG, zváranie TIG a zváranie tyčou (ručné oblúkové zváranie kovov).Najstarším, najznámejším a stále pomerne bežným procesom je ručné oblúkové zváranie kovov MMA, ktoré sa bežne používa na inštalačných pracoviskách a vonkajších miestach, ktoré vyžadujú dobrú dostupnosť.
Pomalšia metóda zvárania TIG umožňuje dosiahnuť mimoriadne jemné výsledky zvárania, a preto sa používa pri zvaroch, ktoré budú viditeľné alebo vyžadujú mimoriadnu presnosť.
Zváranie MIG/MAG je všestranná metóda zvárania, pri ktorej sa prídavný materiál nemusí samostatne privádzať do roztaveného zvaru.Namiesto toho drôt prechádza zváracou pištoľou obklopenou ochranným plynom priamo do roztaveného zvaru.
Existujú aj iné metódy zvárania vhodné pre špeciálne potreby, ako je laserové, plazmové, bodové zváranie, zváranie pod tavivom, ultrazvukové a trecie zváranie.
Čas odoslania: Mar-12-2022